Predvianočné adventné obdobie, ktoré je časom prípravy na príchod Mesiáša, bolo pre žiakov na Zaymuske časom putovania. Nešli sme na nejaké konkrétne významné miesto, ale putovali sme za hviezdou. Za tou najjasnejšou hviezdou, ktorá nám svieti stále, lebo je Svetlom sveta. Za hviezdou – Ježišom.
Aby sme moli sledovať našu púť, naliepali sme na Betlehemskú krajinu každý týždeň nejaký symbol.
Malí pútnici plnili úlohy, ktoré vyplynuli z evanjelií z adventných nedieľ. V prvom týždni nás sprevádzala Ježišova výzva: „Bdejte a modlite sa.“ Každodennou úlohou žiakov bolo pomodliť sa a špeciálnou úlohou bolo pomodliť sa spolu s rodinou pri adventnom venci. Po splnení si každé dieťa mohlo nalepiť do Betlehema svoj domček ako symbol rodiny, s ktorou sa spájali pri modlitbe, ale aj symbol triedneho spoločenstva, v ktorom sa každý deň spolu modlíme.
V druhom týždni to bola výzva: „Pripravte cestu Pánovi!“ Žiaci si na ulice Betlehema naliepali srdce, na ktorom bolo napísané (nakreslené), čo urobili hneď a ochotne.
V treťom týždni sme sa pýtali: „Čo teda máme robiť?“ Našou úlohou bolo hľadať príležitosti, kedy sme mohli pre druhých robiť dobré skutky. Za každý dobrý skutok si žiaci mohli nalepiť hviezdu na oblohu nad Betlehemom.
Štvrtý adventný týždeň strávili žiaci už doma, a tam sa mali predovšetkým spolu so svojimi rodinami pejavovať radosť zo spoločného času.
Okrem troch hlavných prvkov (domček, srdce, hviezda) mohli deti na krajinu prilepiť aj BONUSY: ovečku – symbolizovala skutok poslušnosti, prejav úcty, rybku – predstavovala skutok sebazáporu a zriekania sa niečoho (napr. TV, mobil...) a strom, ktorý symbolizoval adventnú svätú spoveď – štvrtáci.
Deťom sa adventné aktivity páčili, aktívne sa zapájali do plnenia úloh, ale predovšetkým – pripravovali svoje srdcia na príchod Ježiša na svet.
Veríme, že snahy byť lepším a milším k druhým neostanú iba úlohou na advent, ale že sa stanú každodennou súčasťou nášho života počas celého roka. Mgr. Ivana Kačurová