„My sa dažďa nebojíme!“ Týmto pokrikom sme si počas púte požehnanej dažďom častejšie pripomínali slová pápeža Jána Pavla II.. Aj kvapky dažďa sa pre nás stali pripomienkou Božej blízkosti a požehnania, ktoré Boh vylieva na svoje deti.
Púť vďaky tretiakov, ktorí v tomto roku prvýkrát prijali Ježiša v Eucharistii, sa konala v stredu 10.6.2026. Cieľom bola hora Živčáková, kam sme sa tentoraz vybrali pešo z obce Korňa. Tretiakov sprevádzali pani učiteľky, katechéti a pán kaplán o. Dominik.
Ešte pred púťou si deti zavesili na krk srdiečka, do ktorých vpísali mená tých, za ktorých chceli svoju námahu a modlitby obetovať. Púť obetovali za rodičov, starých rodičov, súrodencov, kamarátov, školu, učiteľov i za duše v očistci. Počas svätej omše tieto srdiečka uložili pod oltár ako obetný dar. Boli ste tam všetci s nami.
Tretiaci mali pred svätou omšou možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia, aby s čistým srdcom mohli oslavovať Pána a ďakovať Mu za Jeho pôsobenie vo svojich životoch i rodinách. Bolo povzbudzujúce a radostné vidieť rad detí pred spovednicou. Pánovi kaplánovi prišli pomôcť aj miestni kňazi z rehole Misionárov Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie.
Po svätej omši sme sa presunuli k prameňom liečivej vody a k pôvodnej kaplnke na hore, ktorá je pre mnohých pútnikov miestom modlitby, nádeje a prijatých milostí.
Hoci nás počas púte sprevádzal dážď, neubral nám z radosti. Naopak, naučil nás mnohému. Tretiaci spoznali, že vytrvalosť prináša ovocie, že spoločne sa po každej ceste kráča ľahšie a že aj nepriaznivé okolnosti sa môžu stať priestorom na dôveru Bohu.
Táto púť bola nielen cestou na Živčákovú, ale aj cestou s Ježišom – cestou vďačnosti, modlitby a radostného svedectva o tom, že Boh je dobrý za každého počasia. Ďakujeme Pánovi za všetky prijaté milosti, za ochranu počas celej púte i za spoločenstvo, ktoré sme mohli vytvoriť.
Tretiakom prajeme, aby si túžbu po Ježišovi a po Jeho láske uchovali vo svojich srdciach po celý život, aby sa nebáli kráčať za Ním ani vtedy, keď sa na ich životnej ceste objaví „dážď“, a aby vždy vedeli, že Boh ich sprevádza, posilňuje a s láskou vedie k sebe. Nech ich životy prinášajú radosť, dobro a oslavu Bohu.
Mgr. Ivana Kačurová